SVETOZOR

Ekonomika a ekonómia     Veda a technika     Filozofia     Príroda     Naj, naj, naj     Svet
Stavebníctvo     Zdravie     História     Kultúra a umenie     Školské vedomosti     Ostatné     Home
Stephensonová lokomotíva Locomotion No. 1

Najstaršia história parných železníc



Začiatok histórie parných železníc je neoddeliteľne spojený s vynálezom parného stroja.

Prvý parný stroj s konštruoval Thomas Newcomen (1664 – 1729), niekedy okolo roku 1712. Tento stroj úspešne slúžil na čerpanie vody z baní, ale nebol schopný bežať nepretržite. Para ktorú dodával kotol stroja stačila len na niekoľko pohybov, a stroj potom chvíľu stál, kým sa vytvorila nová para. Do roku 1933, dokiaľ bol patentovo chránený, sa týchto strojov sa vyrobilo 125 kusov, a pracovali nie len v Británii, ale aj v niektorých baniach na európskom kontinente. Prvý Newcomenov parný stroj na európskom kontinente bol postavený na Slovensku, v Novej Bani. Postavil ho anglický mechanik Issak Potter, v rokoch 1722 – 1724.

James Watt 1736 – 1819), významným spôsobom vylepšil Newcomenov parný stroj, a je často uvádzaný ako vynálezca parného stroja. V roku 1765 vymyslel a v roku 1769 si dal patentovať oddelený kondenzátor pary, čím parný stroj výrazne zdokonalil.

V roku 1775 bola založená spoločnosť Boulton & Watt, za účelom výroby Wattových parných strojov. Parné valce, ktoré boli výrobne veľmi náročné, dodávala Wilkinsonova továreň, ktorá sídlila v Broseley a bola vtedy pokladaná za najlepšiu továreň na výrobu kovových výrobkov v Anglicku. V roku 1776 bol postavený jeden stroj. V roku 1777 to boli dva parné stroje. Tieto stroje boli veľmi ťažké, dodávali sa rozložené a montovali sa na mieste kde mali pracovať. Neskôr spoločnosť vyrábala až 65 strojov ročne.

V roku 1801 skonštruoval Richard Trevithick prvý parný stroj schopný samostatného pohybu. Tento stroj nazval "The Puffing Devil" (bafajúci diabol). Činnosť tohto stroja bola preverená v Camborne v Cornwalle. V roku 1802 si dal tento svoj vynález patentovať.

Jazda úplne prvého železničného vlaku na svete, ťahaného parnou lokomotívou sa uskutočnila 21. februára 1804, keď Trevithickova parná lokomotíva ťahala vlak po električkovej dráhe železiarní Penydarren, vo Merthyr Tydfil vo Walese.

V roku 1814 George Stephenson postavil svoju prvú lokomotívu Blücher pre vozový park Killingworth. Táto lokomotíva mala dostatočný výkon na ťahanie tridsiatich ton uhlia do svahu rýchlosťou 4 mph, čo je 6,4 km/h. Mala však príliš veľkú hmotnosť, a drevené alebo železné koľajnice, ktoré v tom čase existovali jej nepostačovali.

Prvá jazda parného vlaku na trati Stockton – Darlington, 27. september 1825

Prvou verejnou železnicou s vlakmi ťahanými parnou lokomotívou bola Železnica Stockton - Darlington (The Stockton and Darlington Railway, S&DR). Oficiálne otvorenie tejto železnice sa konalo 27. septembra 1825. Železničná trať mala rozchod koľají 1435 mm, teda súčasný štandardný rozchod. Tento rozchod železničných koľají vychádzal zo štandardného rozchodu kolies anglických dostavníkov. Vlak prepravil väčšinu cestujúcich v otvorených uhoľných vagónoch. Významné osoby sa viezli v jednom špeciálnom osobnom vagóne, nazvanom „The Experiment“. Vlak ťahala Stephensonová lokomotíva „Locomotion No. 1“. Výkon tejto lokomotívy sa ale ukázal ako nedostatočný, preto bola nahradená koňmi, a to až do roku 1828.

9. augusta 1829 bola v USA spustená prvá komerčná železničná prevádzka vlaku ťahaného parnou lokomotívou. Vlak bol ťahaný lokomotívou Stourbridge Lion britskej výroby. Táto lokomotíva však bola na americkú trať príliš ťažká, a trať poškodila. Bol to prvý komerčný vlak ťahaný parnou lokomotívou na americkom kontinente.

7. novembra 1829 vo Francúzsku sa po prvý kráť uskutočnila jazda parného rušňa na trati nákladnej konskej železnice Lyon - St. Étienne. Tento prvý francúzsky rušeň skonštruoval Marc Séguin, ktorý si v roku 1827 dal patentovať žiarotrubkový kotol.

Best Friend of Charleston - prvá americká parná lokomotíva

15. januára 1831 bola v USA spustená prvá americká linka s parnou trakciu. Vlak ťahala prvá veľká americká lokomotíva s menom Best friend of Charleston, ktorá bola vyrobená v USA, v zlievárni West Point v roku 1830. Táto lokomotíva dlho neslúžila, v júny 1831 jej vybuchol kotol, čím bola zničená. Linku prevádzkovala spoločnosť South Carolina a na linke premávali vlaky zmiešané z nákladných a osobných vozňov. Táto trať sa po predĺžení v roku 1833 stala najdlhšou na svete, mala dĺžku 218 km.

V roku 1834 bola otvorená prvá železničná trať s parnou trakciu v Írsku, medzi Dublinom a Kingstownom (teraz Dún Laoghaire), táto železničná trať mala dĺžku 6 míľ.

V rokoch 1830 až 1850 došlo v Británii ku prudkému rozvoju železničnej dopravy, stavalo sa množstvo železničných tratí. Za jedno desaťročie, v období rokov 1840 až 1850, bolo položených 7200 km koľají. V rokoch 1844 až 1846 britský parlament schválil výstavbu železničných tratí v celkovej dĺžke 10 010 km. Do roku 1870 bola celková dĺžka železničných tratí 21 600 km. Mnohé z nich išli paralelne vedľa seba, lebo konkurujúce si železničné spoločnosti nechceli navzájom zdieľať svoje trate. Pre porovnanie, súčasná dĺžka britských železničných tratí je 15 811 km (2018).

7. decembra 1835 bola v Nemecku otvorená prevádzka na Bavorskej Ľudovítovej železnici (Bayerische Ludwigsbahn). Prvý vlak bol vypravený z Norimbergu do Fürthe, v čele vlaku bola parná lokomotíva Adler od Georga a Roberta Stephensona.

24. júla 1836 bola otvorená prvá železničná trať s parnou trakciu v Kanade, z La Prairie (Quebec) do St. John (New Brunswick).

V roku 1837 bola otvorená prvá železničná trať s parnou trakciu v Rusku, spájala Carskoje Selo s Petrohradom.

V roku 1838 bolo vo Francúzsku 550 km železničných tratí, po ktorých premávali parné vlaky.

V roku 1836 bola v Rakúsko-Uhorsku založená spoločnosť Severná železnica cisára Ferdinanda. V roku 1837 sa naplno začalo s výstavbou železnice a v novembri 1837 bol otvorený trinásť kilometrov dlhý úsek Floridsdorf – Deutsch-Wagram. V januári 1838 otvorili úsek Viedeň – Deutsch-Wagram, a v auguste bol v prevádzke úsek až po Gänserndorf. 6. júna 1839 prišiel prvý vlak do moravského mesta Břeclav a 7. júla 1839 do Brna. 1. septembra 1841 bol spustený do prevádzky úsek po Přerov, 17. októbra 1841 po Olomouc a 15. Augusta 1842 po Lipník nad Bečvou. Potom bola výstavba železnice prerušená, z dôvodu zlej finančnej situácie spoločnosti.

V auguste 1845 prišiel do Prahy prvý parný vlak, čím bola otvorená prevádzka na novopostavenej železničnej trati Olomouc – Praha. Tento úsek bol súčasťou Severnej štátnej dráhy.

V roku 1846 bola spustená do prevádzky prvá železničná trať s parnou trakciou v Maďarsku, spája mestá Pešt a Vác.

20. augusta 1848 bol z Viedne do Bratislavy vypravený prvý parný vlak. Bol to prvý vlak ťahaný parnou lokomotívou na Slovensku. Železničná trať medzi Viedňou a Bratislavou bola postavená v rokoch 1846 – 1848.

V roku 1854 bola otvorená prvá železničná trať s parnou trakciu v Nórsku, medzi mestami Oslo a Eidsvoll.

V roku 1856 bola spustená do prevádzky železničná trať s parnou trakciou Paríž – Marseille, ktorá spolu s ďalšími železnicami severne od Paríža vytvorila prvú transkontinentálnu železnicu, z Lamanšského prielivu po Stredozemné more.

V roku 1862 bola otvorená železničná trať s parnou trakciu medzi Varšavou - Petrohradom.

V roku 1863 na Novom Zelande bola otvorená prvá parná železnica na Novom Zélande, medzi mestami Christchurch a Ferrymead.

23. mája 1864 bola otvorená prvá železničná trať s parnou trakciu na Mauríciu, mala dĺžku 50 km (31 míľ).

1. februára 1869 bol spustený do prevádzky úsek železničnej trate Bohumín – Tešín. Tento úsek bol prvým otvoreným úsekom Košicko-bohumínskej železnice.

1. septembra 1870 bol na Slovensku otvorený úsek železničnej trate Košice – Kysak – Prešov. Tento úsek bol súčasťou Košicko-bohumínskej železnice.

8. februára 1871 bol otvorený úsek železničnej trate Český Tešín – Žilina. Tento úsek bol súčasťou Košicko-bohumínskej železnice.

8. decembra 1871 bol na Slovensku otvorený úsek železničnej trate Žilina - Poprad. Tento úsek bol súčasťou Košicko-bohumínskej železnice.

12. decembra 1871 bol na Slovensku otvorený úsek železničnej trate Poprad – Spišská Nová Ves. Tento úsek bol súčasťou Košicko-bohumínskej železnice.

12. marca 1872 bol na Slovensku otvorený posledný úsek Košicko-bohumínskej železnice, Spišská Nová Ves – Kysak.




SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved