SVETOZOR

Politika a ekonomika     Veda a technika     Filozofia a náboženstvo     Príroda     Naj, naj, naj     Svet
Stavebníctvo     Právo     Lekárstvo     História     Slovenský jazyk     Cudzie jazyky     Všeličo     Home

Strata vplyvu mienkotvorných médií a súčasný svet



Autor: Oto Zapletal

Dátum: 15. apríl 2018

Boli časy, keď nám nové poznatky poskytovali noviny, časopisy, knihy, neskôr pribudli rozhlas a televízia. Alternatívne názory boli v demokratických krajinách prezentované predovšetkým prostredníctvom viacerých druhov novín a vydávaním kníh. Parlamentné strany mali samozrejme priestor v rozhlase a televízii. Existovali takzvané vplyvné mienkotvorné média. Sloboda a názorová rôznosť išla spolu s profesionalitou a odbornosťou. Spravodajstvo ľuďom predávali vzdelaní redaktori, čo zaručovalo názorovú pluralitu, bez bludných a krajne nevedeckých prvkov. Dokonalý stav to samozrejme nebol, kto ovládal najsilnejšie média, ten dokázal na spoločnosť najviac pôsobiť.

Novinári pracovali slobodne, ale niekedy museli rešpektovať názor majiteľa príslušného média, pokiaľ to vyžadoval. Novinárska sloboda sa riešila tak, že majiteľ média vyhľadával a zamestnával novinárov s podobným názorom ako bol jeho. Alebo novinár si našiel prácu v novinách, ktoré mu názorovo viac sedeli. Samozrejme bolo aj množstvo naozaj slobodných médií, kde novinári pracovali naozaj slobodne, čitatelia to vedeli a preto boli žiadané. Predovšetkým verejnoprávne média plnili úlohu poskytovania nestranných a profesionálnych informácii. STV (Slovenská televízia) sa žiaľ v dobách mečiarizmu na Slovensku stala „hlasnou trúbou“ vládnucej politickej strany. V období socializmu u nás, sloboda informačných médií neexistovala, rozhlas, televízia, noviny a literatúra boli buď orgánmi vládnucej komunistickej strany alebo pod jej ideologicko-politickým dozorom. Právo novinára na vlastný politický názor neexistovalo. Novinár mohol slobodne napísať kritický článok o vodičovi autobusu, ktorý zavrel dvere pred nastupujúcim cestujúcim, a odišiel z autobusovej zastávky alebo o neochotnej predavačke v nejakej predajni. No kritizovať politické dianie u nás nesmel. Po roku 1989 prišla aj novinárska sloboda.

Nástupom internetu sa postupne všetko zmenilo. Žijeme v dobe keď takzvané mienkotvorné média strácajú vplyv, a tento vplyv je často nahrádzaný alternatívnymi internetovými médiami. Ľudia čoraz viac navštevujú internetové stránky alebo informácie získavajú na sociálnych sieťach. Papierové noviny sa už moc nečítajú. Dokonca sú ľudia, čo nesledujú ani televíziu, úplne im vystačí internet. Ľudia si na internete vyberajú názorové prúdy, ktoré im najviac vyhovujú, pričom získané informácie nekonfrontujú z informáciami z iných zdrojov, však načo, pravda je to čo si myslia. Uzatvárajú sa na sociálnych sieťach do skupín s podobným alebo rovnakým názorom. Izolácia jednotlivých častí obyvateľstva vo virtuálnom priestore vyvoláva silný pocit absolútnej správnosti vlastného názoru, ktorý často sprevádza démonizovanie ľudí s odlišným uhlom pohľadu. Média s odlišným názorovým prúdom im často slúžia iba na prezentáciu vlastného názoru v diskusii pod článkom. V týchto diskusiách predovšetkým pod článkami s politickým obsahom, ľudia iba prezentujú svoje názory, bez najmenšej ochoty porozumieť a prijať iný názor. Každý chce svoj uhol pohľadu ponúkať iným, ale nikto nechce prijať odlišný názor. Tento stav sa dá prirovnať ku stavu, keď sú iba obchodníci a každý len predáva ale nikto nechce nič kúpiť.

Najkritickejšia situácia je v oblasti zahraničnej politiky vo vzťahoch východ – západ. V našom internetovom priestore pôsobia pod maskou alternatívnych médií, média financované z Ruska, ktoré prezentujú jednostranný pohľad na súčasné politické dianie, často skreslený a doplnený množstvom fake news. Cieľom týchto informácii nie je informovať , ale destabilizovať štáty EU a NATO. Ďalšou formou ovplyvňovania verenej mienky Ruskom, je písanie príspevkov platenými trollmi, kde sa snažia vytvoriť psychologický efekt, že väčšina alebo veľká časť čitateľov pod článkom zastáva proruský názor. Totiž nerozhodnutí čitatelia často podľahnú názoru väčšiny a pridajú sa k nej. Ďalším cieľom proruskej propagandy je vytvoriť situáciu, keď ľudia už nebudú ochotní veriť nikomu a ničomu, nadobudnú pocit, že ich každý klame, štát, politické strany, informačné média, vytvára sa informačný zmätok, ktorý je potrebný k rozvráteniu spoločnosti.

Povaha politického súperenia, markentingové technológie a sociálne siete dnes každému umožňujú vytvoriť si vlastnú názorovú skupinu a v nej sa navzájom utvrdzovať vo vlastnej „pravde“ . Tak sa nečudujme, že v 21. storočí sú ľudia schopní veriť, že zem je doska, vyvracať platnosť známych fyzikálnych zákonov, veriť v liek proti rakovine, ktorý farmaceutické firmy ukrývajú vo svojich trezoroch, aby neprišli o zisky z neúčinnej chemoterapie, atď.

Ľudia sa strácajú v záplave informácii moderného veku. Schopnosti ľudského mozgu sú obmedzené, a vysoká inteligencia tiež nie je zárukou, že sa v informáciách nestratíme, že neuveríme nepravde. Osobne som sa viac kráť stretol s tým, že inak experti vo svojom odbore, boli stotožnení s nesprávnou informáciou ktorá nebola z ich odboru. Ak je niekto expert v matematike, nemusí byť expertom v botanike. A schopnosti ľudského mozgu nám neumožňujú byť univerzálnym expertom na všetko. Jediná možnosť ako sa nestratiť v záplave informácii, je špecializácia. Experti špecializovaní na istú konkrétnu oblasť, ktorým môžeme dôverovať, a čerpať od nich pravdivé informácie.


Vplyv papierových novín bol vytlačený internetom
Vplyv papierových novín bol vytlačený internetom. No takmer všetky papierové noviny majú v súčasnosti svoju elektronickú verziu na internete.
Dátum nasnímania fotografie: 21 október 2010.
Autor fotografie: Sokoljan






SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved