SVETOZOR

Ekonomika a ekonómia     Veda a technika     Filozofia     Príroda    
História     Kultúra a umenie     Zdravie     Školské vedomosti    
Stavebníctvo a architektúra     Naj, naj, naj     Svet     Ostatné     Home
Ihličnaté stromy
Ihličnaté stromy

Stromy a ich význam v prírode

Stromy sú dreviny, čiže rastliny majúce trváce drevnaté stonky a obnovovacie púčiky umiestnené nad povrchom pôdy. Nadzemnú časť stromu tvorí kmeň, ktorý sa v istej výške nad zemou rozvetvuje do koruny. Vzhľadom na obrovskú druhovú rozmanitosť drevnatých rastlín považovaných za stromy nie je možné vytvoriť presnú definíciu pojmu strom. Niekedy sa preto tiež používa termín stromovitá forma.

Listnatý strom - Pagaštan konský
Listnatý strom Pagaštan konský

Povrch kmeňa stromu je pokrytý kôrou, pod kôrou sa nachádza lyko. Lyko je jedinou živou časťou kmeňa stromu. Lykom prechádza vodivé pletivo, ktoré rozvádza organické látky do celej rastliny. Medzi lykom a drevnou časťou kmeňa sa nachádza kambium, ktoré sa významnou mierou podieľa na raste kmeňa. Vnútorná časť kmeňa, ktorá je najväčšou časťou kmeňa, obsahuje drevo.

Podľa odhadu z roku 2015, bol celkový počet stromov na našej planéte približne 3,04 bilióna stromov (3 040 000 000 000). K tomuto číslu dospel Thomas Catworth s tímom špecialistov z niekoľkých univerzít.

Na planéte Zem rastie 60 065 druhov stromov. Najviac druhov stromov rastie v Brazílii, 8715 druhov. Najmenej stromov rastie na póloch, tam totiž nerastú žiadne stromy. Na Slovensku rastie 77 pôvodných druhov stromov. Údaje sú z roku 2017.

Amazonské dažďové pralesy mali, podľa odhadu z roku 2013, zhruba 390 miliárd stromov.

Najvyššiu hustotu stromov má severská tajga, kde na jednom hektári rastie, podľa niektorých výsledkov, aj vyše 1 200 stromov. Najnižšiu hustotu majú pochopiteľne porasty vo veľmi suchých oblastiach.

Stromy spolu rastlinami sú najdôležitejším článkom života v prírode. Iba zelené rastliny sú schopné vyživovať sa nerastnými látkami, z ktorých sa vytvárajú látky ústrojné. Ústrojné látky slúžia ako obživa pre nezelené rastliny a živočíchy.

Stromy spolu s rastlinami spotrebovávajú kysličník uhličitý a uvoľňujú kyslík, čím vytvárajú ovzdušie nevyhnutné na dýchanie živočíchov a ľudí.

Stromy vplývajú na priepustnosť slnečného žiarenia, v porastoch so stromovým poschodím je podiel dopadajúceho žiarenia oproti nezatieneným porastom znížená asi na 1:10 (v tropickom dažďovom pralese až na 1:50)

Stromy vplývajú na kolobeh vody v prírode (výpary zo stromov výrazne posilňujú podiel vody prechádzajúcej malým kolobehom vody oproti veľkému kolobehu)

Stromy vplývajú na fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. A to vylučovaním cudzorodých látok (alelopatia). Spad listov alebo ihličia zo stromov ovplyvňuje kyslosť pôdy. Korene stromov čerpajú živiny a zároveň odčerpávajú vodu, čoho sa často využíva pri takzvaných biologických melioráciách v lesníctve.

Stromy taktiež poskytujú vtákom vhodný priestor na stavbu hniezd a bezpečné útočisko pred dravcami.

Autor: Oto Zapletal

Dátum: 15. júla 2020

Listnaté a ihličnaté stromy v mestkom parku
Listnaté a ihličnaté stromy v mestkom parku



SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved