SVETOZOR

Politika a ekonomika     Veda a technika     Filozofia     Príroda     Naj, naj, naj     Svet
Stavebníctvo     Zdravie     História     Kultúra     Školské vedomosti     Šport     Všeličo     Home
Afganistan, krajina kde zakázali spievať

Najväčšie hlúposti politikov a vládcov v dvadsiatom storočí

O politikoch a vodcoch často vravíme, že sú hlúpi, ale hlúposť niektorých je až nepochopiteľná.

Ak si myslíte, že spievavať zakázali iba v rozprávke, tak sa mýlite. V roku 1996 celý Afganistan ovládlo fundamentalistické hnutie Taliban. A začala krutá vláda počas ktorej došlo ku drastickému obmedzeniu akejkoľvek osobnej slobody, predovšetkým slobody žien. Dochádzalo k častým verejným popravám a mrzačeniu, boli ničené kultúrne pamiatky, sochy a obrazy. A bolo zakázané aj spievať a hrať na hudobné nástroje na verejnosti, spievať sa mohli len náboženské piesne. Filmy boli taktiež zakázané a televízia bola zrušená, fotografovanie a filmovanie bolo zakázané. A toto sa dialo koncom dvadsiateho storočia!

Keď sa spojí hlúposť s krutosťou, tak to môže mať nedozerné následky. Tak ako sa to stalo v Kambodži, za vlády Pol Pota a Červených Khmérov v rokoch 1975 – 1979. Pol Pot zaviedol v Kambodži krutú diktatúru založenú na marxisticko-leninskom učení.Hlavnou myšlienkou Pol Pota bolo previezť krajinu od feudalizmu, priamo do komunizmu. Pol Pot opísal nový štát ako „vzácny model pre ľudstvo“ s revolučným duchom, ktorý predbehol predchádzajúce revolučné socialistické hnutia. Peniaze boli úplne zrušené a obchod bol zakázaný. Oblečenie Kambodžanov bolo unifikované, bola povinná rovnošata čiernej farby. Všetci museli mať všetko rovnaké. Bol úplne zrušený všetok súkromný majetok a aj osobný majetok. Všetko bolo spoločné. Jedinec mohol vlastniť len misku na jedlo a zubnú kefku. Boli zriadené spoločné kuchyne, kde sa všetci ľudia stravovali spoločne. Manželskí partneri boli ľuďom prideľovaní, a manželské páry sa mohli navzájom stretávať len v stanovených časoch za účelom plodenia detí. Deti boli potom rodičom odoberané a vychovávané v štátnej organizácii s názvom Angkar. Mestá sa považovali za nenapraviteľné semeniská kapitalizmu. Obyvatelia všetkých miest v Kambodži boli presťahovaní na vidiek, obvykle len do džungle, aby sa tu ich obyvatelia „prevychovávali“ prácou. Inteligencia, ale aj všetci, ktorí nosili okuliare, boli označený za „protivládne živly“ a boli likvidovaný. Tak sa stalo, že Kambodža prišla o takmer všetkých ľudí s vyšším vzdelaním. Lov rýb a zber plodov spadnutých zo stromov boli prísne zakázané a ako kontrarevolučná činnosť trestané smrťou. Vyšetrovanie OSN odhadlo, že v období 1975 – 1979, za vlády Pol Pota a Červených Khmérov, v Kambodži zahynuli asi 2 až 3 milióny ľudí, pričom Kambodža mala 7 miliónov obyvateľov.

Hlavným podporovateľom Pol Pota a Červených Khmérov bola Čína.
A v Číne sa tiež udiali poriadne hlúposti.

Tavba ocele v takzvaných malých vysokých peciach

Mao Ce-tung

Za vlády Mao Ce-tunga v Číne, v období Veľkého skoku v pred (1958-1961), sa Čína chcela dostať na úroveň najvyspelejších krajín sveta. Jedným z najdôležitejších meradiel ekonomickej vyspelosti štátov, bola v tej dobe produkcia ocele. A tak sa Mao Ce-tung rozhodol, že sa Čína stane najväčším producentom ocele na svete, a tak sa dostane medzi ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta. Oceľ sa vo veľkom množstve začala taviť v takzvaných malých vysokých peciach. Ľudia čo to robili, nemali absolútne žiadne skúsenosti s tavením ocele. Do pecí nakoniec hádzali aj náradie a predmety, ktoré im neskôr chýbali. Len aby sa vyrobilo čo najviac ocele. Výsledná surovina bola často veľmi nekvalitná alebo priam nepoužiteľná. Celá táto hlúposť skončila spolu s obdobím Veľkého skoku v pred, v roku 1961.

Súčasťou Veľkého skoku vpred v Číne bol aj boj proti štyrom škodcom. Jeho cieľom bolo vyhubiť štyroch živočíšnych škodcov. Išlo o komáre, muchy, krysy a vrabce. Vrabce boli vybrané, lebo sa predpokladalo, že ich hlavnou potravou sú obilné zrnká, a teda údajne pripravovali čínsky ľud o tisíce ton úrody ročne. Za účelom zabíjania spomínaných živočíchov boli z mobilizované masy obyvateľov, mal sa zapojiť každý občan starší ako päť rokov. Vláda spustila obrovskú propagandistickú kampaň sprevádzanú množstvom sloganov a plagátov. Medzi školami sa organizovali súťaže, kto zabije viac škodcov. Školáci sa do akcie zapojili s veľkým nadšením, veď veľkú časť vyučovania mohli tráviť honom na škodcov, čo bolo zaujímavejšie než učenie v škole. Najväčšieho úspechu sa dosiahlo v boji proti vrabcom, ktorých sa podarilo takmer úplne vykynožiť. Odhaduje sa že, v Číne vyhubili asi miliardu vrabcov. To sa ale Číňanom vypomstilo, hmyz nemal kto chytať a tak sa mnoho druhov hmyzu premnožilo, predovšetkým kobylky a húsenice. Úroda namiesto toho aby vzrástla, výrazne poklesla. Biológovia z čínskej akadémie vied vykonali pitvu niekoľkých vrabcov a konečne sa zistilo, že ich hlavnou potravou bol hmyz a nie obilné zrnká. To už ale bolo neskoro.

Veľký skok vpred nakoniec neviedol k prosperite a blahobytu ale nepremyslenými, živelnými a absurdnými akciami k chudobe a hladomoru, následkom ktorého v Číne zomrelo asi 20 000 000 ľudí.

Za vlády Mao Ce-tunga v Číne, v období Veľkéj kultúrnej revolúcie (1966-1969), zas Číňania bojovali proti štyrom prežitkom: starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom. Okrem toho sa bojovalo aj proti „nepriateľom ľudu“. Hlavnou silou Veľkej kultúrnej revolúcie sa stala mládež, ktorá vytvorila tzv. červené gardy. Cieľom červených gárd bolo likvidovať odporcov revolúcie a brániť kult Mao Ce-tunga. Červené gardy tiež ničili múzea, knižnice a ďalšie kultúrne a historické pamiatky, pálili knihy. Spustošené boli najstaršie chrámy, ktoré boli pred tým chránené štátom ako pamätníky minulosti. Pre čínsku mládež, nepoučenú o ich hodnote, boli ľahkým terčom. To čo sa dialo z cennými kultúrnymi pamiatkami v Číne sa dá prirovnať ku obdobiu obrazoborectva, lenže to bolo v 8. a 9. storočí, zatiaľ čo v Číne sa to dialo v druhej polovici 20. storočia. Čína sa Veľkou kultúrnou revolúciou dostala do chaosu. Nakoniec červené gardy začali bojovať navzájom medzi sebou. Činnosť červených gárd musela ukončiť armáda.

V máji 1984, uverejnil ústredný výbor čínskej komunistickej strany výsledky vyšetrovania obdobia Veľkej kultúrnej revolúcie.

Zatknutých a vyšetrovaných: 4 200 000
Mŕtvych z neprirodzenou príčinou smrti: 1 700 000
Popravených: 135 000
Zabitých: 237 000
Zranených alebo zmrzačených: 7 030 000
Počet rozdelených rodín: 71 200
Podľa štatistík zostavených z údajov získaných z krajov, behom kultúrnej revolúcie zomrelo 7 730 000 osôb neprirodzenou smrťou.

Veľká kultúrna revolúcia bola jedným z najnešťastnejších období moderných čínskych dejín.

Autor: Oto Zapletal


SVETOZOR
© Všetky práva vyhradené. All rights reserved