SVETOZOR

Internetový magazín prinášajúci odborné články s prevažne trvalou alebo dlhodobou platnosťou

Pravda z pohľadu filozofie

Autor: Oto Zapletal

Dátum: 10. 08. 2020

Problém pravdy je jednou z najstarších otázok filozofie, možno povedať, že je pravdepodobne taký starý ako sama filozofia. Absolútna pravda je niečo, k čomu sa síce stále môžeme približovať, ale nikdy to nedosiahneme. Pre človeka je absolútna pravda nedosiahnuteľná, podľa náboženských predstáv je poznania absolútnej pravdy schopný len Boh.

Tomáš Akvinský

Veritas est adaequatio rei et intellectus.
Pravda je rovnica veci a intelektu. - Tomáš Akvinský


Pre jednoduchého človeka je pravda jednoduchá, jasná. Múdry vie, že pravda nikdy nie je taká jednoduchá ako sa zdá a preto o všetkom pochybuje. Múdry človek sa ku pravde snaží priblížiť skrz rozumového poznania, ale ku pravde je stále ďaleko. Niekedy je človek s jednoduchým pohľadom na vec pravde bližšie než ten, čo o nej dlho premýšľa (Occamova britva). To je jeden z paradoxov pravdy.

Jednoduchý človek pozerá na oblohu a pokladá za pravdu to, čo práve vidí. Vidí hviezdy a myslí si, že vidí to, čo sa deje teraz. Ale múdry človek vie, že svetlu trvá istý čas kým doletí ku nám. Najbližšia hviezda, ktorú vidíme na oblohe je Proxima Centauri a je vzdialená 4,22 svetelných rokov. Ak by v túto chvíľu došlo ku jej explózii, tak to uvidíme až o 4,22 roka. Neexistuje nijaká možnosť dozvedieť sa to skôr, lebo podľa fyzikálnych teórii ani informácia nemôže prekonať rýchlosť svetla. Pomocou teleskopov astronómovia pozorujú galaxie vzdialené miliardy svetelných rokov, čiže sa dívajú na vesmír ako vypadal pred miliardami rokov.

Pravdu môžeme definovať ako dokonalý model reality. Nemôže však byť dokonalý, teda na 100 % zodpovedajúci skutočnosti. Naše schopnosti popísať realitu majú obmedzenia.

Pravdu môžeme rozdeliť na absolútnu, relatívnu, objektívnu a subjektívnu.

Absolútna pravda

Dá sa zjednodušene povedať, že absolútna pravda je úplná zhoda poznania so skutočnosťou. Pre človeka je úplne poznanie absolútnej pravdy nedostupné. Podľa veriacich je poznania absolútnej pravdy schopný jedine Boh.

Relatívna pravda

Je napríklad to, že teraz v túto chvíľu svieti na oblohe mesiac. Je to pravda v túto chvíľu a na tomto konkrétnom mieste. Inde na planéte Zem teraz môže svietiť slnko.

Objektívna pravda

Je nezávislá na subjekte. Napríklad objektívnou pravdou môže byť stav pacienta, ako ho vidí lekár (objektívna anamnéza). Poznanie neskreslené subjektívnym pohľadom.

Subjektívna pravda

Je pravda z pohľadu subjektu. Napríklad stav pacienta z pohľadu daného pacienta je subjektívna pravda, v lekárskej terminológii označovaná ako subjektívna anamnéza.


Základné filozofické teórie pravdy:


Korešpondenčná teória pravdy

Je klasický pohľad, ktorý zastával Aristototelés a stredoveká filozofia. Podľa nej je pravdou zhoda medzi poznaním a vecou, teda skutočnosťou.

„Pravdivé je povedať o niečom, čo je, že to je, a o niečom, čo nie je, že to nie je.“ – Aristotelés

„Pravda je zhoda skutočnosti s poznaním." "Veritas est adaequatio rei et intellectus" - "Pravda je rovnica veci a intelektu" - Tomáš Akvinský

Modifikácia tejto teórie sa pozerá na pravdivosť čisto z hľadiska výrokov, čiže sa pozerá na pravdu ako na zhodu informácie so skutočnosťou.

Koherenčná teória pravdy

Pozerá na pravdu ako na koherentnú radu výrokov. Rada výrokov sú obvykle výroky, ktoré najlepšie vysvetľujú alebo najúplnejšie popisujú svet.

Konsenzuálna teória pravdy

Pozerá na pravdu ako na niečo, na čom sa zhodne určitá skupina ľudí, napríklad kompetentní odborníci.

Pragmatizmus

Tvrdí, že pravda je úspechom praktických dôsledkov myšlienky, že je totožná s užitočnosťou.


V reálnom svete existujú niektoré nástroje, ktoré nám umožňujú sa ku pravde aspoň priblížiť.

Konsenzus - pokúsime sa na pravde dohodnúť.
Väčšina - pravda je to, čomu verí viac ľudí.
Autorita - pravda je to, čo povedal náčelník kmeňa, sudca, dôveryhodný prezident republiky, napísal dôveryhodný server, Biblia atď.
Vedecké metódy - pravda je to, čo bolo opakovane potvrdené dobre navrhnutým experimentom.

Avšak uvedené nástroje sú zneužiteľné a nemusia nutne viesť ku pravde.


Poznanie pravdy je životne dôležité nie len pre ľudí, ale aj pre ostatné živé organizmy. Bez poznania pravdy nemôžu vykonávať správne rozhodnutia nevyhnutné pre prežitie. Tá je však často ťažko dostupná.